pondelok 21. januára 2013

SAUL BRACH 1865 - 1940 RABÍN V ZLATÝCH KLASOCH - ŽIDOVSTVO SLOVENSKA - RABÍNI



                 SAUL   BRACH
                     1865 - 1940
                        RABÍN
      V  ZLATÝCH KLASOCH


                    
Eliezer ben Chaim, otec rabína Bracha, bol prisťahovalec z českého Přerova  do Nitry. Oženil sa s Libou/Elizabeth Friedlender, dcérou (šuranského?) rabína Jakoba Meir Cvi Friedlendera -  a 25.2./29.švatu 1865  sa im tam narodil syn Salamon/Saul. Už v detstve bola výrazná jeho nadanosť čo predznačovalo, že raz bude jednou z najvýznamnejších rabínskych autorít v Uhorsku-Československu. Od štyroch do jedenástich rokov bol žiakom melameda reba Jakoba. Potom na dva roky, do jeho bar micva chodil do dvoch nitrianskych ješív. Len dva mesiace po bar micva ho matka odprevádzala na ješivu v Chuste na čele ktorej stál Maharam Moše Schick(1807-1879,pred tým rabín vo Sv. Jure,jeden najlepších žiakov Chatama Sofera). Rabín Schick  spozoroval veľkosť chlapca, no začaté štúdium po deviatich mesiacoch prerušila rabínova smrť v r.1879. V tom istom roku išiel do ješivy  v Mattersdorfe(Nagymárton), kde bol nepretržite štyri roky a domov sa dostal až vo veku osemnástich rokov z dôvodu smrti svojho otca. Po šive sa chcel pôvodne vrátiť späť do Mattersdorfu, ale nakoniec pre rôzne povinnosti ostal doma. Keď mal dvadsať rokov odišiel na ješivu do Szigetu. Smichu získava v r. 1892 a v tom istom roku sa stáva rabínom v Gross Magendorfe/Zlatých Klasoch kde pôsobí do r. 1910. Viedol tu ješivu, nebolo to však niečo  nové, keďže už jeho predchodca Moše Katz  viedol ním založenú ješivu  v r.1888. Sú známe okolnosti jeho pozvania za rabína do Magendorfu. Delegácia z tamojšej židovskej obce prišla do Satorajújlehly k nemu s návrhom pozvať ho za  rabína. Súhlasil so žiadosťou, že mu tam  bude umožnené otvoriť si vlastnú ješivu.
Hoci Saul Brach žil teraz  v chasidskom meste  Satorajújlehly  Židia z Oberlandu v Magendorfe  verili v jeho vymenovanie za rabína, pretože pochádzal z  Nitry a nosil odev Oberlandskych  Židov, vrátane kravaty a šiat. Delegácia sa vrátila do svojho rodného mesta s dobrou správou, že našli Oberlandského rabína v Satorajújlehly . Avšak, Židia v Magendorfe boli  sklamaní, keď išli privítať svojho nového rabína a nevideli ho so známou kravatou v šatoch. Na počesť svojej novej pozície rabína si  rabín Saul vymenil svoje oblečenie Oberlandskeho   štýlu za dlhý chasidiský kabát a široký, zamatový klobúk. Rýchlo si uvedomili, že získali rabína, ktorý nebol fazed vo vystupovaní a zostal spoľahlivý v jeho princípoch. Svojom inauguračnom prejave povedal vážne posolstvo židovským obciam  v Oberlande.  Zaujal svoju pozíciu veľmi jasne: "Som váš nový Rav, a buďte si istý, že budem dbať na vašu obozretnosť voči chinuch, kašrutu  a taharas hamišpacha."
Magendorfský  Židia pozývali nového  rabína a rebecin do svojich domovov na  overenie, či kašrut v ich kuchyniach je podľa počtu úderov v súlade halachou. Rabín Saul hovorieval, "Rabín obce, ktorý nevie, čo sa varí v jeho kehile nie je dobrý rabín“.
Deti  rabína rozprávali, že v Magendorfe bol mäsiar, ktorí sa vždy hneval  na šocheta  keď vyhlásil, kurča sa treife. Pri jednej príležitosti mäsiar fyzicky napadol šocheta. Na  druhý išiel za rabínom Saulom a položil nôž na stôl, s plačom, že už nemôže ďalej znášať mäsiarovo obťažovanie a rezignuje. Rabín upokojoval šocheta  a vyzval ho, aby pokračoval vo svojej práci a nevenoval pozornosť mäsiarovmu obťažovaniu.
V ten istý deň padol  mäsiar do bezvedomia a jeho rodina to vnímala, ako odplatu od Cadika. Išli rabína Saula prosiť o odpustenie a žiadať ho, aby sa modlil za zdravie ich otca. Rabín  Saul zostal však o samote dva dni vo svojom dome. Na tretí deň súhlasil so stretnutím mäsiarovej rodiny. Rabín Saul povedal rodine, aby zašepkali do ucha mäsiara, že ak by vzal na seba tri uznesenia, že sa uzdraví a bude žiť ďalších desať rokov. Tieto tri uznesenia boli: nerobiť naprieky šochetovi, opäť posielať všetky svoje deti, do ješivy, aby dokončili  štúdium Talmud Tora, a zaplatiť peňažnú sumu, ktorú by rabín určil. Potom, čo rodina odovzdala túto správu do ucha mäsiara, zažmurkal na znamenie súhlasu. Hneď potom sa obnovilo jeho zdravie.O desať rokov neskôr, keď bol už Saul Brach rabínom  v Nagy Karoly, dostal list od mäsiara v ktorom sa písalo, že jeho desať rokov sa blíži už ku koncu a požaduje, aby rabín Saul požiadal Všemohúceho pridať ďalších desať rokov k jeho životu. Rabín Saul to komentoval slovami: "On si myslí, že v nebi je stále trhový deň."

Oženil sa s Rebekou/Regina  dcérou bohatého  Naftali Cvi Krausza  pochádzajúcou zo Sátoraljaúlyhely, kde žili tri roky. Mohol sa tam za ten čas bez finančných starostí venovať štúdiu a založil tam aj ješivu. No zakrátko zomrel jeho svokor a rabín zostal bez dobrodinca. Mali trinásť detí, štyria synovia a jedna dcéra zomreli v detstve.
Po odchode zo Zlatých Klasov ho tu vystriedal Jozua/Jehošua Bu(chs)xbaum ktorý tu pôsobil do r.1923, kedy tento odchádza za rabína do Galanty.
Potom rabín Brach pôsobil v rumunskom Carei/Nagykaroly / Grosskarol, kde ho po jeho odchode na nové pôsobisko nasleduje vtedy mladý Joel Teitelbaum(1887-1979)z ukrajinského zakarpatia Iršavi/Ilosvi, známi aj ako tkz. satmarsky rebe. Nakoniec pôsobí ako už uznávaný av bet din v Košiciach. V rokoch 1904-1940 napísal množstvo diel, z ktorých sú viaceré knižne vydané. Patril k dôležitým rabínskym  autoritám, zasadený odporca sionizmu. V mesiaci tamuz r.1909 cestoval rabín Saul do Eretz Jisrael, aby navštívil svoju matku, ktorá už žila tam. V roku 1934 bol v kúpeľnom meste Marianske Lázne popri ktorých navštívil obce susediace s Karlovými Varmi. 
 Jeho syn Naftali Cvi Brach bol posledným rabínom v Zlatých Klasoch, o ktorom bolo známe, že bol bojovník za pravdu a zákon, miloval svoju obec a obec milovala jeho. Aj za sťažených predvojnových podmienok udržoval ješivu pokiaľ to bolo možné. Aj on patril k  deportovaným a zahynulým počas holokaustu v r.1944.                                                    

                      
                           Bet ohel kde sú pochovaní manželia Brachovci

Rabín Saul Brach zomiera vo veku 75 rokov 26. švatu(4.2.) r.1940 po 48 rokoch rabínstva- po osemnástich rokoch Zlatých Klasoch, štrnástich v Carei a nakoniec šestnástich rokoch v Košiciach. Je pochovaný so svojou milovanou manželkou rebecin Rebekou(*1872), ktorá ho predišla o deväť rokov a zomrela  20.nisanu  r.1931.Odpočívajú v bet oheli v košickom ortodoxnom cintoríne. Na maceve má okrem iného spomenuté, že bol rabínom  v Magendorfe,v Karoly a v Košiciach.
                                                                             Ján Hevera

http://rabini-rabbik-rabbis.blogspot.sk/2016/01/saul-brach-1865-1940.html
Zdroj ŠOA,literatúra, internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára