SAUL BRACH
1865 - 1940
RABÍN
V ZLATÝCH KLASOCH
V ZLATÝCH KLASOCH
Eliezer ben Chaim, otec rabína Bracha, bol
prisťahovalec z českého Přerova do
Nitry. Oženil sa s Libou/Elizabeth
Friedlender, dcérou (šuranského?) rabína Jakoba
Meir Cvi Friedlendera - a 25.2./29.švatu
1865 sa im tam narodil syn Salamon/Saul.
Už v detstve bola výrazná jeho nadanosť čo predznačovalo, že raz bude
jednou z najvýznamnejších rabínskych autorít v Uhorsku-Československu.
Od štyroch do jedenástich rokov bol žiakom melameda reba Jakoba. Potom na dva roky, do jeho bar micva chodil do dvoch
nitrianskych ješív. Len dva mesiace po bar micva ho matka odprevádzala na ješivu
v Chuste na čele ktorej stál
Maharam Moše Schick(1807-1879,pred tým rabín vo Sv. Jure,jeden najlepších žiakov Chatama Sofera). Rabín Schick spozoroval veľkosť chlapca, no začaté štúdium
po deviatich mesiacoch prerušila rabínova smrť v r.1879. V tom istom roku
išiel do ješivy v Mattersdorfe(Nagymárton),
kde bol nepretržite štyri roky a domov sa dostal až vo veku osemnástich
rokov z dôvodu smrti svojho otca. Po šive sa chcel pôvodne vrátiť späť do
Mattersdorfu, ale nakoniec pre rôzne povinnosti ostal doma. Keď mal dvadsať
rokov odišiel na ješivu do Szigetu.
Smichu získava v r. 1892 a v tom
istom roku sa stáva rabínom v Gross
Magendorfe/Zlatých Klasoch kde pôsobí do r. 1910. Viedol tu ješivu, nebolo to však niečo nové, keďže už jeho predchodca Moše Katz viedol ním založenú ješivu v r.1888.
Sú známe okolnosti jeho pozvania za rabína do Magendorfu. Delegácia
z tamojšej židovskej obce prišla do Satorajújlehly k nemu s návrhom pozvať
ho za rabína. Súhlasil so žiadosťou, že
mu tam bude umožnené otvoriť si vlastnú
ješivu.
Hoci Saul Brach žil teraz v chasidskom meste Satorajújlehly Židia z Oberlandu v Magendorfe verili v jeho vymenovanie za rabína, pretože pochádzal z Nitry a nosil odev Oberlandskych Židov, vrátane kravaty a šiat. Delegácia sa vrátila do svojho rodného mesta s dobrou správou, že našli Oberlandského rabína v Satorajújlehly . Avšak, Židia v Magendorfe boli sklamaní, keď išli privítať svojho nového rabína a nevideli ho so známou kravatou v šatoch. Na počesť svojej novej pozície rabína si rabín Saul vymenil svoje oblečenie Oberlandskeho štýlu za dlhý chasidiský kabát a široký, zamatový klobúk. Rýchlo si uvedomili, že získali rabína, ktorý nebol fazed vo vystupovaní a zostal spoľahlivý v jeho princípoch. Svojom inauguračnom prejave povedal vážne posolstvo židovským obciam v Oberlande. Zaujal svoju pozíciu veľmi jasne: "Som váš nový Rav, a buďte si istý, že budem dbať na vašu obozretnosť voči chinuch, kašrutu a taharas hamišpacha."
Magendorfský Židia pozývali nového rabína a rebecin do svojich domovov na overenie, či kašrut v ich kuchyniach je podľa počtu úderov v súlade halachou. Rabín Saul hovorieval, "Rabín obce, ktorý nevie, čo sa varí v jeho kehile nie je dobrý rabín“.
Deti rabína rozprávali, že v Magendorfe bol mäsiar, ktorí sa vždy hneval na šocheta keď vyhlásil, kurča sa treife. Pri jednej príležitosti mäsiar fyzicky napadol šocheta. Na druhý išiel za rabínom Saulom a položil nôž na stôl, s plačom, že už nemôže ďalej znášať mäsiarovo obťažovanie a rezignuje. Rabín upokojoval šocheta a vyzval ho, aby pokračoval vo svojej práci a nevenoval pozornosť mäsiarovmu obťažovaniu.
V ten istý deň padol mäsiar do bezvedomia a jeho rodina to vnímala, ako odplatu od Cadika. Išli rabína Saula prosiť o odpustenie a žiadať ho, aby sa modlil za zdravie ich otca. Rabín Saul zostal však o samote dva dni vo svojom dome. Na tretí deň súhlasil so stretnutím mäsiarovej rodiny. Rabín Saul povedal rodine, aby zašepkali do ucha mäsiara, že ak by vzal na seba tri uznesenia, že sa uzdraví a bude žiť ďalších desať rokov. Tieto tri uznesenia boli: nerobiť naprieky šochetovi, opäť posielať všetky svoje deti, do ješivy, aby dokončili štúdium Talmud Tora, a zaplatiť peňažnú sumu, ktorú by rabín určil. Potom, čo rodina odovzdala túto správu do ucha mäsiara, zažmurkal na znamenie súhlasu. Hneď potom sa obnovilo jeho zdravie.O desať rokov neskôr, keď bol už Saul Brach rabínom v Nagy Karoly, dostal list od mäsiara v ktorom sa písalo, že jeho desať rokov sa blíži už ku koncu a požaduje, aby rabín Saul požiadal Všemohúceho pridať ďalších desať rokov k jeho životu. Rabín Saul to komentoval slovami: "On si myslí, že v nebi je stále trhový deň."
Hoci Saul Brach žil teraz v chasidskom meste Satorajújlehly Židia z Oberlandu v Magendorfe verili v jeho vymenovanie za rabína, pretože pochádzal z Nitry a nosil odev Oberlandskych Židov, vrátane kravaty a šiat. Delegácia sa vrátila do svojho rodného mesta s dobrou správou, že našli Oberlandského rabína v Satorajújlehly . Avšak, Židia v Magendorfe boli sklamaní, keď išli privítať svojho nového rabína a nevideli ho so známou kravatou v šatoch. Na počesť svojej novej pozície rabína si rabín Saul vymenil svoje oblečenie Oberlandskeho štýlu za dlhý chasidiský kabát a široký, zamatový klobúk. Rýchlo si uvedomili, že získali rabína, ktorý nebol fazed vo vystupovaní a zostal spoľahlivý v jeho princípoch. Svojom inauguračnom prejave povedal vážne posolstvo židovským obciam v Oberlande. Zaujal svoju pozíciu veľmi jasne: "Som váš nový Rav, a buďte si istý, že budem dbať na vašu obozretnosť voči chinuch, kašrutu a taharas hamišpacha."
Magendorfský Židia pozývali nového rabína a rebecin do svojich domovov na overenie, či kašrut v ich kuchyniach je podľa počtu úderov v súlade halachou. Rabín Saul hovorieval, "Rabín obce, ktorý nevie, čo sa varí v jeho kehile nie je dobrý rabín“.
Deti rabína rozprávali, že v Magendorfe bol mäsiar, ktorí sa vždy hneval na šocheta keď vyhlásil, kurča sa treife. Pri jednej príležitosti mäsiar fyzicky napadol šocheta. Na druhý išiel za rabínom Saulom a položil nôž na stôl, s plačom, že už nemôže ďalej znášať mäsiarovo obťažovanie a rezignuje. Rabín upokojoval šocheta a vyzval ho, aby pokračoval vo svojej práci a nevenoval pozornosť mäsiarovmu obťažovaniu.
V ten istý deň padol mäsiar do bezvedomia a jeho rodina to vnímala, ako odplatu od Cadika. Išli rabína Saula prosiť o odpustenie a žiadať ho, aby sa modlil za zdravie ich otca. Rabín Saul zostal však o samote dva dni vo svojom dome. Na tretí deň súhlasil so stretnutím mäsiarovej rodiny. Rabín Saul povedal rodine, aby zašepkali do ucha mäsiara, že ak by vzal na seba tri uznesenia, že sa uzdraví a bude žiť ďalších desať rokov. Tieto tri uznesenia boli: nerobiť naprieky šochetovi, opäť posielať všetky svoje deti, do ješivy, aby dokončili štúdium Talmud Tora, a zaplatiť peňažnú sumu, ktorú by rabín určil. Potom, čo rodina odovzdala túto správu do ucha mäsiara, zažmurkal na znamenie súhlasu. Hneď potom sa obnovilo jeho zdravie.O desať rokov neskôr, keď bol už Saul Brach rabínom v Nagy Karoly, dostal list od mäsiara v ktorom sa písalo, že jeho desať rokov sa blíži už ku koncu a požaduje, aby rabín Saul požiadal Všemohúceho pridať ďalších desať rokov k jeho životu. Rabín Saul to komentoval slovami: "On si myslí, že v nebi je stále trhový deň."
Oženil
sa s Rebekou/Regina dcérou
bohatého Naftali Cvi Krausza pochádzajúcou zo Sátoraljaúlyhely,
kde žili tri roky. Mohol sa tam za ten čas bez finančných starostí venovať
štúdiu a založil tam aj ješivu. No zakrátko zomrel jeho svokor a rabín
zostal bez dobrodinca. Mali trinásť detí, štyria synovia a jedna dcéra
zomreli v detstve.
Po
odchode zo Zlatých Klasov ho tu vystriedal Jozua/Jehošua Bu(chs)xbaum ktorý
tu pôsobil do r.1923, kedy tento odchádza za rabína do Galanty.
Potom
rabín Brach pôsobil v rumunskom Carei/Nagykaroly
/ Grosskarol, kde ho po jeho odchode na nové pôsobisko nasleduje vtedy mladý Joel Teitelbaum(1887-1979)z ukrajinského zakarpatia Iršavi/Ilosvi, známi aj ako tkz. satmarsky rebe. Nakoniec
pôsobí ako už uznávaný av bet din v Košiciach. V rokoch 1904-1940
napísal množstvo diel, z ktorých sú viaceré knižne vydané. Patril k
dôležitým rabínskym autoritám, zasadený
odporca sionizmu. V mesiaci tamuz r.1909 cestoval rabín Saul do Eretz Jisrael,
aby navštívil svoju matku, ktorá už žila tam. V roku 1934 bol v kúpeľnom
meste Marianske Lázne popri ktorých navštívil obce susediace s Karlovými
Varmi.
Jeho syn Naftali
Cvi Brach bol posledným rabínom v Zlatých Klasoch, o ktorom bolo
známe, že bol bojovník za pravdu a zákon, miloval svoju obec a obec
milovala jeho. Aj za sťažených predvojnových podmienok udržoval ješivu pokiaľ
to bolo možné. Aj on patril k deportovaným a zahynulým počas holokaustu
v r.1944.
Bet ohel kde sú pochovaní manželia Brachovci
Rabín
Saul Brach zomiera vo veku 75 rokov 26. švatu(4.2.)
r.1940 po 48 rokoch rabínstva- po osemnástich rokoch Zlatých Klasoch,
štrnástich v Carei a nakoniec šestnástich rokoch v Košiciach. Je
pochovaný so svojou milovanou manželkou rebecin Rebekou(*1872), ktorá ho predišla
o deväť rokov a zomrela 20.nisanu r.1931.Odpočívajú v bet oheli
v košickom ortodoxnom cintoríne. Na maceve má okrem iného spomenuté, že
bol rabínom v Magendorfe,v Karoly
a v Košiciach.
Ján Hevera
http://rabini-rabbik-rabbis.blogspot.sk/2016/01/saul-brach-1865-1940.html
Zdroj ŠOA,literatúra, internet
Zdroj ŠOA,literatúra, internet
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára