Abraham Jakob Koppel Singer posledný šamorínsky rabín -ŽIDOVSTVO SLOVENSKA - RABÍNI

        ABRAHAM JAKOB KOPPEL SINGER

                                 posledný rabín v Šamoríne

                                          a jeho obec

                                   1888 – Bratislava

                                   1944 - Osvienčim  KT

                                                                   Ján  Hevera

                                                                        2008

           

Šamorínska izraelitská obec,vznikla v II.polovici 19.storočia. Postupne sa odčlenila od materskej starobilej obce v Mliečne,najskôr filiálne,neskôr sa na prelome storočí  osamostatnila, respektíve sa úlohy a miesto materskej obce vymenili,kedy i rabinát sa presťahoval do Šamorína.

Aj samotnom Šamoríne pôsobili výrazné rabínske osobnosti ako boli Samuel Austerlitz(za jeho pôsobenia bola postavená synagóga,neskôr pôsobil v Miškolci),Dr.Hillel Weiss a posledným z nich i vôbec v dejinách tejto obce, bol rabín Singer. 

Narodil sa vo vtedajšom  Prešporku-Bratislave 4. februára 1888 zbožným židovským rodičom rabínovi Jisroelovi/Izrael (1859 Lučenec - 1917 BA) a  Rajzl/ Terézia rod. Ehrentreu(1849BA-1931 BA), bývali na Vysokej č.1.

Otec bol rabínom(rabini-rabbik-rabbis.blogspot.sk/2016/02/jisrael-singer-1917.html)  jednej malej  bratislavskej židovskej komunity a tiež bol synom lučeneckého hlavného rabína Abrahama Jakoba Kopela Singera (1824-1866), ktorý tam pôsobil od roku 1858 a  v októbri 1866  na liečení v horskom stredisku neďaleko Viedne, sa mu prihoršilo a zomrel.Odtiaľ bol prevezený a s finančnou obetavosťou obce  pochovaný v Lučenci(rabini-rabbik-rabbis.blogspot.sk/2016/02/v-behaviorurldefaultvmlo.html). Jisroelov starý otec, teda prastarý otec rabína Singera,  Ašer Singer(1770-1864)bol tiež rabínom a to v Pakši.
Aj zo strany matky bolo v rodine veľa rabínov. Jej otec Šmuel Ehrentreu (1809-1892)bol rabínom,talmudistom v Bratislave. Tiež aj jej starý otec po matke Ševe, Mordechaj Efrajim Fischl Sofer(1785-1843)bol rabínom v Bratislave(rabini-rabbik-rabbis.blogspot.sk/2016/01/mordechaj-efrajim-fisl-sofer-ben.html). Jeho synovia praujcovia rabína Singera(bratia jeho starej matky Ševy), Naftali Sofer/Mata Naftali(1819-1899) bol rabínom naposledy v Pečovskej Novej Vsi pri Sabinove,kde je aj pochovaný(rabini-rabbik-rabbis.blogspot.sk /2016/01/naftali-sofer-180911-1899.html). Ďalší jej brat Chajim Sofer/Mancha Chajim(1821-1886) bol rabínom v Budapešti(pochovaný v Bratislave,-rabini-rabbik-rabbis.blogspot.sk/2016/01/chajim-sofer-1821-1886.html) a Eliezer Susman Sofer/Baal Jalkut Eliezer(1828-1902)bol tiež významným rabínom v Pakši a ďalší z príbuzenstva(rabini-rabbik-rabbis.blogspot.sk/2016/01/eliezer-susman-sofer-1828-1902.html).

Súrodenecký kruh Abraháma sa skladal z Batševy, Fógy, Henrika(Chaima) Dávida(13.1.1891)a niekoľkých, ktorí zomreli po narodení. 

Abraham Jakob študoval na preslávenej bratislavskej ješive(vysoká rabínska  škola), ktorej dal významné meno ešte chýrnejší Chatam Sófer/Moše Schreiber(1762-1839) a bol vzdelávaný jeho potomkami. Toto štúdium ukončil v r.1913. Bol na tejto škole istý čas aj Roš ha ješiva, hlavou ješivy. Pri jednej návšteve cisára Františka Jozefa I.  v tejto bratislavskej židovskej komunite bol určený, aby ho aj on v jej mene sprevádzal.

Potom bol povolaný za rabína-dajana(sudcu) do spišského mestečka Kežmarok k učenému  rabínovi Abrahamovi Cvi Grünburgovi (1839-1918), tu pôsobil po jeho boku do jeho smrti, neskôr s jeho synom, so svojim švagrom Simchom Natanom Grünburgom(1884-1944), ktorý sem bol potom  povolaný zo svojho vtedajšieho pôsobiska v Telcsi(Maďarsko) a prevzal dedične podľa hebrejského práva po otcovi vo svojom rodisku pozíciu hlavného  rabína.

Rabín-Roš bet din-dajan/sudca  Singer sa tu 13.apríla 1915  oženil s  najmladšou dcérou hlavného rabína Abrahama Cvi Grünburga  Malkou/Margita (19.10.1889-1944). Rokom 1916 prichádza aj potomstvo v prvom synovi Šmuelovi/Alexander(zom.r.2013),  neskôr prišli na svet Dina/Edita (1918-1944) , Jisrael(1920-1944), Jitl/Jolana(Marti ,1921-2008), Eliezer Susman/Lazar(1925-1944), Herman(1927-1944).

Dcéra Edita sa  v r.1938 vydala za  rabína Mordechaja Cvi Fridricha v Humennom(tiež syn rabína,bol zavraždený  už v r.1939).  Syn Alexander a dcéra Jolana prežili hrôzy šoa- holokaustu. Jolana sa po prežití vojnovej tragédie vydala   za   Mordechaja / Martina Laufera (spoznali sa v konc. tábore), ktorý sa potom po ich vysťahovaní do Ameriky stal predstaveným istej tamojšej židovskej komunity. Mali troch synov, s ktorých jeden sa stal okrem právnika aj rabínom,má trinásť detí a pokračuje vo vedení komunity.

Pomery v prevažne nemeckom Kežmarku boli hmotne ťažké a bola tu viditeľná chudoba.

V lete roku 1926 rabín Singer odchádza zo svojou rodinou na svoje nové no i posledné pôsobisko do ďalekého Šamorína. Tu strieda svojho kolegu a niekdajšieho spolužiaka a vzdialeného príbuzného Dr.Hillela/Henricha Weissa(1890-1954), ktorý odchádza za rabína do rakúskeho Wienerneustadtu.

Prostredie do ktorého sa teraz dostali bolo odlišným  v tom, že tu bol zjavný hospodárdsky blahobyt Žitného ostrova. 

Komunita mala novú  synagógu z r.1912, ktorej zariadenie, najmä krásne masývne  lavice,vyrobené šamorínskymi stolármi Baráthovcami, mali hodnotu takmer polovice ceny stavby budovy. Dnes sú nevedno kde. Bol tu čulý náboženský a spolkový život. Šamesom-kostolníkom tu bol pán Schwarz a šachterom-kantorom(nie organista!) Ignaz Stern. Posledným  Roš ha kahalom-predsedom obce tu bol už viackrát zvolený Aron Tauber(1875-1944),ktorý bol zároveň aj mohelom,a vypomáhal aj v chazanskej/kantorskej službe. Pred ním tu zastával túto čestnú funkciu predsedu medzi prvými Abraham Waldman (1852-1930), neskôr  Mikša Frankl(1868-1931), Natan Steiner  (1874-1944), Viliam Bonyhády(1899-1944, pochádzal zo Senca) a i.  Predsedom spolku Chevra kadiša okrem Mikšu Frankla bol  aj jeho bratranec Maxi Stern (1868-1934)a jeho manželka Frida rod.Holzerová(1884-1944) bola najprv tajomníčkou, potom predsedníčkou ženského spolku. Za synagógou bol mikve,rituálny kúpeľ, vedľa bol Bet ha midraš, ktorý zastupoval synagógu pokiaľ nebola postavená a potom naďalej slúžil ako modlitebňa, študovňa.

Popri synagóge tu bol Mošav zekenim- starobinec,ktorého dlhodobým obyvateľom bol Salamon Tausig(ha lefekszik alszik, žartovali deti).

Bola tu ďalej Štátna židovská ľudová  (päťtriedna) škola ,kde pôsobili učitelia Gyula Hübsch(do r.1930, potom v Senci), Manó Stadler( 1882-1939) Mikuláš Lampert(1909-1944, do r.1935 potom odišiel do Šale)a i. Navštevovali ju aj niektoré kresťanské deti.(Škola v Šamoríne bola založená v r.1886)

Hlavný rabín Singer tu viedol aj menšiu ješivu asi pre 12-13(25?) chudobnejších bocherov (žiakov) z rôznych strán krajiny.Pre týchto študentov dal jeden z funkcionárov obce Viliam Bonyhády vo svojej veľkorysosti  pristaviť k svojmu domu malú ubytovňu(patril mu dom, kde je dnes reštaurácia) .

Pomocou rabínovi bol chvíľu aj melamed Baruch Berger (1898-1929) učiteľ Talmudu a náboženstva v chedery(škola-trieda pre vyučovanie náboženstva), ktorý mal aj zastupujúcu úlohu rabína v jeho neprítomnosti, no včasne zomrel( na tuberkulózu), pochovaný je v mliečňaskom cintoríne, zanechal manželku, dcéru a syna(ktorí prežili šoa).

Boli tu dva cintoríny,oba funkčné až po vojnu. Jeden starý dnes takmer tristo ročný v neďalekej  kedysi materskej starobilej obci  Mliečno, kde bola aj stará už chátrajúca synagóga  a  nový, vrámci mesta vedľa kresťanského, kde boli pochovávaný prevažne prisťahovaní, zriedka tunajší rodáci. Našlo tu svoje miesto odpočinku aj 16. židovských vojakov, ktorí  zomreli v tunajšom zajateckom tábore I. svetovej  vojny.

Z inteligencie tu žili,pôsobili  vrámci židovstva  právnici  Dr. Karol  Pártoš

(1858-1938), Dr. Kardoš,potom Dr.Ing .Desider Steiner(1903-1937),

 tiež  Dr. Eugen Wolf(1892-1945 )uznávaný tunajší lekár  a i. 

Prostredie ktoré bolo prevažne maďarské s vymierajúcou nemeckou populáciou bolo tolerantné, vhodné na pokojný život. Rabín Singer mal kontakty aj s miestnymi kresťanskými duchovnými(v tom čase Edmund Fizély ev. farár, Arpád Parais ref. farár a kat.kňaz).

Zo svojou rodinou býval v dome súverkyne Weiszovej ,neďaleko Radnice na Hlavnej č.4, v prenajatom byte, v tomto dome bývala tiež aj slovenská židovská rodina Urbanová pôvodne z Piešťan (majiteľ obchodu s textilom).  V tom byte v jednej z  izieb bola aj  pracovňa, kde bolo aj miesto súdu rabína -dajana, ktorá bola typická aj tým, že jej tri steny boli z veľkej väčšiny obložené od podlahy po strop policami s knihami s náboženskou tématikou  aj z minulých storočí, veľkej historickej hodnoty(ako dedičstvo po starom otcovi rabínovi v Lučenci). Rabín Singer bol známy tým že bol bibliofil, niektoré z kníh mu sprostredkoval jeho brat Chajim David, knihkupec v Bratislave na Kapucínskej ulici.Veľkú časť však mal, snáď najvzácnejšiu, po svojom rovnakomennom starom otcovi,lučeneckom rabínovi.  Tieto knihy boli cez vojnu  zničené, použité k nedôstojným účelom ako WC papier, alebo spálené.

Táto domácnosť ako zrejme každý prístrešok predstaveného komunity bola permanentne navštevovaná.K čestnejším hosťom okrem niektorých kolegov a iných učencov patril asi raz ročne aj jeho švagor rabín Horowitz z Franfurktu nad Mohanom(a priebežne aj v Jeruzaleme,-pôvodne z Huncoviec), ktorý mal významnú funkciu  v židovstve, lebo bol prezidentom Kolel šomre ha chamot -teda Združenia  strážcov múrov v Jeruzaleme.

I chudobní, žobrajúci židia putujúci z rôznych kútov štátu po viacerých židovských obciach vyberajúc tak príspevky od bohatších súvercov napr. na veno svojich detí alebo stavbu domu, neobišli zväčša nikdy rabína,poväčšine to pokladali za nepísanú povinnosť. Pochôdzky týchto návštevníkov  sa však nemali diať bez doprovodu domáceho obce,ktorý robil  pán Schönfeld. Prenocovávali najmä v spomínanom starobinci.

Rebecin,starostlivá pani rabínová  pohostila takúto návštevu  občerstvením, mliekom a čerstvým domácim chlebom.Tento chlieb aj  niekoľko veľkých pecňov sama doma pripravovala a upiecť ho nosili ta i späť synovia na fúriku pekárovi starému pánovi Karlovi Lichtensteinovi(1850-1936) v Malej ulici.

V obci okrem zámožnejších rodín boli aj chudobnejšie,  ktoré on súcitne zahŕňal do svojej pozornosti. Zvlášť na sviatky, akým bol napríklad Purim, kedy sa zvykne obdarovávať. Od bohatších členov obce dostával pri takýchto príležitostiach milodary, pre svoje potreby, z ktorých  on väčšiu časť starostlivo rozdelil do obálok chudobným a  vdovám svojej obce, potom ich doručil  po svojom najstaršom synovi Šmuelovi/ Alexandrovi (ročný príjem rabína bol okolo 1400,-korún).     

Do teritória obce patril aj vidiek, kde takmer v každej okolitej dedine žila najmenej jedna židovská rodina, zaoberajúca sa najmä obchodom. Najviac židovských rodín žilo v Dobrohošti a Vojke v ktorej mali aj malý Bet ha midraš-modlitebňu. Žili tu napr. rodiny Östereicher, Stadler,Fleischman, Steiner a i. .V obci Blatná n. Ostrove  žila už vyše storočia rodina Lustigová, rovnako aj v Kyselici. V Gútore neskoršom Hamuliakove žila stabilnejšie najprv rodina Blau a potom Feigenbaum.

Všetci títo sa hlásili k svojej židovskej náboženskej obci a boli pochovávaní v mliečňanskom cintoríne. Obec rátala v predvojnovom čase vyše tristo duší. 

Rokom 1938 kedy už bola pre židovstvo  predtucha zlých, nebezpečných  čias, bola táto oblasť juhu pripojená k Maďarsku. To trochu, aj keď  nie na dlho oddialilo nešťastný koniec nie len nášho rabína Singera a jeho rodiny ale celej jeho komunity a židovstva na tomto území. Predsa to však  prišlo, jar 1944.Začali deportácie, nútený, tragický koniec pre mnohých, tak aj pre rabína Singera, ktorý padol s ostatnými ako spaľovaná obeť 18.júna .

                             

 Podľa spomienok vtedy 93 r. rabínovho najstaršieho syna(tento rok 2013 by mal 97 r.)      

                                      Ing.Alexandra Singera spracoval   Ján Hevera