pondelok 28. januára 2013

ŠMUEL báči- Ing.Alexander SINGER *1916



ŠMUEL báči
Ing.Alexander  SINGER



Navštevujem teraz Šmuel báčiho v židovskom domove dôchodcov Ohel David v Bratislave, kde sa dostal na jeseň 2012, keď už dosť zoslabol, no do leta ešte behal ako srnka, chodieval na obedy na obec, nakupoval si a staral sa o seba. Sprvu iba ležal a mal slabé nohy no nedávno som užasol pri jednej z mojich návštev, že chodil po chodbe a bol vo ,,forme“   I mysľou je na svoj vek na tom dobre, až na to, že už si všetko nepamätá. No darmo, ak Pán Boh dá v auguste 2013 by sa mal dožiť 97 rokov. My sme sa zoznámili niekedy v polovici deväťdesiatych rokov, kedy som sa začal čoraz viac zaujímať o dejiny židovstva v mojom domácom prostredí, teda v Šamoríne a okolí. Vtedy som už mal na starosti starobylý židovský cintorín v Mliečne. Pôvodne som nemal taký zámer venovať sa týmto dejinám, najviac ma zaujímalo zachrániť, zachovať cintorín, no postupne to prišlo akosi samo, že som bádal ďalej. Raz mi z Bratislavy napísala pani Viola Sternová, šamorínska rodáčka, ktorá mala pochovaných svojich príbuzných na cintoríne v Mliečne, že jej brat žijúci v Austrálii chce zaplatiť opravu starorodičovských hrobov a keďže sa dozvedela cez Ústredie, že cintorín mám na starosti ja, napísala mi. Pozvala ma k sebe na Medenú ulicu a tam začal môj prvý kontakt zisťovania informácií o židovskej obci v Mliečne a v Šamoríne. Rozbiehal som sa pomaly. Ona mi rozprávala, že je dcérou Maxa Sterna, ktorý bol predsedom Chevra kadiša a zomrel ešte v r. 1934. Že je vnučkou Mordechaja Frankla, funkcionára obce v Mliečne ešte v 19 st. Pýtal som sa jej, či ešte vie o niekom, kto žije a je z tohto prostredia. Hneď ma upozornila na pána Singera a že je vlastne synom posledného šamorínskeho rabína. Ale aj na pani Médi Horákovú r.Lustigovú. To ma veľmi zaujalo a potešilo, nejako som sa na neho nakontaktoval a po dohode som ho navštívil prvý krát. Možno som presne ešte nevedel čo chcem, na čo sa mám pýtať...,ale porozprával mi aspoň to najzákladnejšie o svojom otcovi rabínovi Singerovi a ostatných. Viem, že vtedy spomínal, že je táto tragédia veľká daň a ťažko sa mu vracia k týmto spomienkam, keď vlastne celá rodina, okrem jednej sestry Jolany kruto zahynula v koncentračnom tábore Osvienčim. On bol zachránený Američanmi v Mathausene. O mnoho neskôr, som  viac so zameraním na rabína A.J.Singera a celkovo o rodine Singerovej napísal článok, ktorý bol uverejnený v Šamorínskych novinách, niečo podobné napísal aj Dr. Korčok, čo je zasa uverejnené na stránke ŽM BA Edah.sk. Bola a je výhoda, že Šmuelbáčiho máme stále medzi sebou, lebo ak bolo niečo nejasné, alebo ma napadla nová otázka, tak sme sa spojili, vymenili nejaký list, stretli znova u neho doma, alebo na obci pri obede, kde som si ho počkal a pod. Pozval som ho raz k nám do dediny na obecné slávnosti, kde mala byť spomienka aj na tam pred vojnou  žijúcu židovskú rodinu Feigenbaum z ktorej niektorí zahynuli. Požiadal som ho o modlitbu a vrámci programu a pomodlil sa El mole rachamim...bolo to myslím v roku 2006, kedy bol tejto rodine v miestnom parku odhalený pamätník.  Na ľudí, na príbuzných to zanechalo dojem. Odvtedy som sa snažil každoročne na tieto slávnosti pozývať pána Singera pomodliť sa túto modlitbu a on rád prišiel a už sa to vnímalo ako súčasť. Vždy to samozrejme záležalo od stavu, zdravia, ale nakoniec to nejako vždy vyšlo. Ešte aj teraz pri návštevách si na to neraz spomenie, bol tým poctený. V roku 2010 sa aj on zúčastnil celosvetového rodinného zídenia Franklovcov na cintoríne v Mliečne a potom v synagoge, ktorej pôsobil jeho otec a sa pomodlil už spomínanú modlitbu.
                                          v synagoge kde otec pôsobil

 Pre mňa to bol silný zážitok, tak ako všetko čo sa spája s dejinami tunajších Židov. Tým že neraz celkom podrobne poznám rodové súvislosti mnohých tunajších rodín, viem presne kde na cintoríne leží ten, alebo ten  a potom spoznám nejakého potomka, súčastníka, je to zvláštny pocit. Možno to porozumie len, kto sa venuje niečomu podobnému, dejinám tohto zamerania. Vždy keď bola príležitosť stretnúť sa so Šmuelbáčim snažil som sa na niečo spomenúť, čo by som sa ešte spýtal, nemuselo to mať súvis iba s jeho rodinou, ale i s obcou a snažil som sa zväčša všetko nahrávať. Tak mám zachovaných veľa spomienok. Dnes už si predsa len  nevie spomenúť na všetky detaily občas pri návšteve ešte popýtam na niečo a on sa snaží spomenúť, ale už niekedy sa mi zdá, že sa mu pletie Kežmarok so Šamorínom, ale väčšinou to potom zaradí správne.   Prial by som mu, aby tu bol ešte s nami aspoň v takej pohode, akej je teraz a aby sme mohli osláviť storočnicu v auguste 2016.
                                               
                                                      v Hamuliakove
                           

                                                                                                                     jh    

  



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára