Chajim Salom Joachim
ben Debora
KUPFERSTEIN
1856-1910
Bol na prelome storočí(19./20.) chazanom-kantorom v Mliečne.
Pocházal zo sedmohraského Hidalmas/Hida v župe Salaj. S manželkou Tereziou Roth mali pokiaľ vieme osem detí, z toho päť sa im narodilo v Mliečne. Žili predtým aj v Kéczeli a v Bezi.
Zomrel 26.júna 1910 v Bratislave, kde je aj pochovaný na ortodoxnom cintoríne.
jh
JOSEF GOLDSTEIN
1879-1944
kníhtlačiar v Šamoríne
Narodil sa vo vtedajšom hlavnom stredisku žitnoostrovského židovstva ,,Jeruzaleme“ Žitného ostrova v Dunajskej Strede, 30.januára 1879. Jeho otec bol Jehošua Goldstein(1848-1918), okrem iného mohel v židovskej obci v DS a matka Chajla Katarina Aszud (1856-1933).
Po otcovi bol vnukom dunajskostredského rabína Ezra Coref Goldsteina (1802-1879),ktorý ešte stihol byť sandakom-svedkom pri jeho narodení a obriezke, lebo onedlho zomrel. Po matke bol zo slávnej tiež dunajskostredskej rodiny Aszudovcov. Starý otec bol rabín Aron Samuel Aszud(1830-1905)a prastatý otec bol chýrny Jehuda Aszud(1796-1866), významná rabínska autorita Uhorska. Aj iní príbuzní boli rabíni, neposlednom rade aj brat Juda Goldstein (1876-1933), rabín v Sabinove.
Josef mal za manželku Jitl Júliu Strasser(1884-1944)z Gabčíkova, dcéru Davida Strassera a Hany Sternfeld. Už na začiatku 20.storočia ich nachádzame v Šamoríne, kde sa im narodilo aj potomstvo, vieme o piatich deťoch. Tu mal knihtlač a knihviazačstvo, v čom nadviazal na svojho predchodcu Jakoba Salamona Leyera(1847-1898),tiež pôvodom z Dunajskej Stredy, ktorý v Šamoríne žil už od 70. rokov 19.st. do smrti.
Počas šoa-holokaustu zahynula celá rodina v rôznych koncentračných táboroch, aj starí rodičia Strasserovci z Gabčíkova, už vo vysokom veku. Prežil len vnuk Jehošua Weiss, ktorý vydal o tom svedectvo pre Jad vašem.
jan hevera
s rabínom Efratim a Spitzerom z Izraela
.jpg)
ODIŠLA PALIC IRÉN
1927 - 2025
Tragicky zaniknuté šamorínske židovstvo, ktoré sa nenávratne stratilo v šoa-holokauste a z minima preživších sa nedokázalo znova vzchopiť, ožívalo už len prostredníctvom priamych pamätníkov, židovských aj nežidovských. Cez ich vzácne spomienky sme zachytili presné skutočnosti, čím napomohli k zdokumentovaniu tejto témy. Jednou z nich bola aj pani Palic Andrásné - Pataki Irén, ktorá nás navždy opustila v sobotu, 8. februára 2025 v nedožitých 98.rokoch života. Narodila sa 22.mája 1927 v Šamoríne, rodičom Józsefovi Patakimu, ktorý bol notár a Karolíne Szlobodovej, ktorá bola učiteľkou. Pochádzala zo starej šamorínskej evanjelickej rodiny Szlobodovcov a Kušinských,(reps.Tiefenbach).Od trinástich rokov bola niekoľko rokov kantorkou-organistkou v evanjelickom kostole. Geneticky akoby bola ,,predurčená" k dlhovekosti, lebo viacerí z jej príbuzenstva zomreli nie ďaleko od stovky(starý otec, ujcovia, rodičia...).Okrem toho, že si dobre a živo pamätala na jednotlivé židovské rodiny v Šamoríne, zaujímavý bol ňou prerozprávaný príbeh jej otca, ktorý bol v dorasteneckom veku zamestnaný u šamorínskeho židovského právnika Dr. Károlya Pártoša. Tento neprehliadol jeho talent pri prepisovacích prácach dokumentov a ďalšej činnosti a ako chudobného chlapca ho nakoniec podporil v štúdiách práva, ktoré absolvoval a stal sa notárom v rodnom kraji. Keď sa v r.2020 pričinením mesta a ŽNO v Dunajskej Strede rekonštruoval šamorínsky židovský cintorín, s vďačnou spomienkou na Dr. Pártoša sa zapojila s nemalou finančnou podporou aj vnučka Józsefa Patakiho, Dína s manželom Marianom a vďaka nim bol obnovený aj jeho(Pártošov)masívny náhrobok. Toto miesto mala potom Irénke néni možnosť pri prechádzkach aj zopár krát navštíviť. S biblickým Jóbom možno aj pri nej vyznať:,,Napokon zomrela stará a sýta svojich dní."
jh
JICCHAK CVI IGNAC STERN
posledný šamorínsky šochet/šachter
a chazan-kantor
Narodil sa mestečku Berettyoujfalu, na východe Maďarska, 10.apríla 1871 rodičom Abrahamovi Sternovi a Rebeke Regi Valner. Vieme o jeho súrodencoch Hany, Samuelovi, Leopoldovi. Otec Abraham bol šochetom-šachterom najprv v miestnej obci a potom v Mezőkeresztes v Bošodsko-abovsko-zemplínskej župe, kde sa presťahovali. Manželka Cvia Cecilia rodená Moskovits(1872-1938)pochádzala z Nagyfentős /Finteușu Mare, maďarskej obce v rumuskom Sedmohradsku. V r. 1898 nachádzame manželov Ignaca a Ceciliu vo Felső Bodony (dnes Bodony) v novohradskej časti Maďarska, kde Ignac, kráča v otcových šľapajach ako šachter. Tu sa narodili deti Helén a Moses. Neskôr sa presťahujú do Šamorína, kde v tejto židovskej obci zastáva rovnakú úlohu šachtera a chazana-kantora, ktorú vykonáva až do zániku komunity v šoa- holokauste. Bývali v susedstve synagogy. Bol tak posledným v tejto funcii. V tomto čase to bolo popri rabínovi Hilelovi Weissovi a potom Abrahamovi Jakobovi Singerovi. Krátko pred vojnou v júni r.1938, mu na mŕtvicu zomiera manželka Celilia vo veku 66 rokov. Pochovaná nie je ale na blízkom cintoríne v Šamoríne, ale v Mliečne, neďaleko hrobu rabína Davida Kohena Bistricara a iných funkcionárov obce, čo by nasvädčovalo silnejšiemu ortodoxnému povedomiu rodiny, keďže iné väzby na tento cintorín nemali. Jej dôstojným zaopatrením, pohrebom i postavením macevy, sa jej dostalo toho, čo žiaľ nie zvyšku jej rodiny, ktorá z veľkej časti, vrátane manžela,bola kruto bezdôvodne zavraždená v Auschwitzi a nemá svoj hrob.
Dojemne opisuje nútený zánik šamorínskej komunity v čase deportácií aj v súvislosti s chazanom a šachterom Ignacom Sternom, spisovateľka a šamorínska rodáčka, profesorka Lívia Bitton Jackson, pôvodným menom Elli Friedman. Je mu venovaná jedna kapitola. V deň odvlečenia, ešte stihnú na rozlúčku navštíviť v Mliečne hroby starých rodičov Rothovcov. Po ceste prechádzajú popri synagoge, kde stretávajú do modlitby vhrúženého starca, chazana Sterna, otočeného k múru synagogy, akoby k múru nárekov. Ticho postoja a po chvíli, keď sa domodlí, zatvorí modlitebnú knižku, oprie sa tvárou o stenu a s tekajúcimi slzami ju pobozká.......ideme ďaleko, veľmi ďaleko, treba sa nám modliť, modlitbu na cestu...
Ignac Stern ako 73 ročný starý muž, končí svoj život s ostatnými súvercami v júni 1944 v Auschwitzi.
Z rodiny prežila dcéra Ráchel Blobstein, spisovateľka, autorka knihy Koniec cesty(Az út vége), ktorá opisuje šamorínske židovstvo do vojny.
