pondelok 14. júla 2014

RÉCA/RÉTE Židovský cintorín



                                  RÉCA/RÉTE
                                       Židovský cintorín


V nedeľu 13.júla sa mi naskytla možnosť navštíviť obec Réca v susedstve mesta Senec. Išiel som tam s cieľom pozrieť sa na tunajší Židovský cintorín i obzrieť si dedinu. Väčšinovo pozostáva z maďarsky hovoriaceho obyvateľstva reformovaného-kalvínskeho a katolíckeho vyznania. Do II. svetovej vojny tu bola aj židovská komunita s vtedy okolo dvestoročnou históriou. Neskôr sa židovský ruch presťahoval do Senca, no tu židia stále žili. Pôsobil tu jeden z najvýznamnejších uhorských rabínov Juda Aszud (1796-1866), ktorý bol neskôr v Senici a nakoniec v Dunajskej Strede. Podľa dostupných matrík tu od päťdesiatych rokov,ale už vlastne od tridsiatych(okolo r.1833), vykonával úlohu rabína Emanuel Schön(1802/4 -1880), neskôr jeho zať Izak Breznitz(*1858 -1919). 


                                                hrob rabína Emanuela Schöna

Po vystúpení z vlaku som striehol na niekoho, koho by som sa mohol spýtať na smer, ktorým sa vydať na cintorín, bolo poludnie, ulice boli prázdne, asi všetci boli pri obedných stoloch. No zrazu vyšla z brány jedna pani, ktorej som sa spýtal, kadiaľ ísť. Hneď mi vysvetlila smer, ale ma upozorňovala aj niekoľko krát, že budem určite sklamaný zo stavu v akom cintorín nájdem a že sa za to hanbí. Ešte mi spomenula tunajšieho rodáka Tibora Huszára známeho fotografa, jeho príhodu v Amerike, keď pri fotení ,,naďabil“ na Žida s ktorým keď sa potom dal do reči, zistil, že je rodák z Réce.

Cintorín je ako veľa starých cintorínov  za dedinou hlboko v obilnom poli. Našťastie už bolo zožaté, lebo žiadna prístupová cesta tam nevedie. Niekde v strede  poľa bola z diaľky viditeľná oáza so stromovým porastom.  Keď som prišiel na miesto hneď som videl, že sa oň nik nestará. Sprvu som si myslel, že tu ostalo len niekoľko náhrobkov, ale po preskúmaní celého miesta som videl množstvo popadaných, či zvalených kameňov. Stojí len málo maciev. Keď som si predstavil, ako by to vyzeralo, keby všetky stáli, bol by to iste spokojnejší a pôsobivejší pohľad. Je trochu zarastený krovím. Ohradenie nemá, vidieť len pozostatky z niekdajšieho tehlového oplotenia. Je tu časť, ktorá je viditeľne zo začiatkov založenia a existuje ešte niekoľko pieskovcových náhrobkov  z prvej polovice 19.st. Mali by tu byť aj staršie, len aj z nich je veľa zvalených či rozbitých. Ostatný materiál je bežný ako aj inde, náhrobky z predvojnového obdobia sú zväčša mramorové, žulové.Začal som fotiť, ale pred tým som ešte veľa náhrobkov musel očistiť, niektoré, ktoré som zvládol postaviť,  aby bolo vidieť text. Mnoho je poválaných, ale aj porozbíjaných. Bol by to pekný pohľad na cintorín, keby stáli. Iste by stálo za to, ho dať do poriadku. Je to tiež ako aj inde, už jediná pamiatka na to, že aj tu žili Židia. Je to výzva.

                                                          maceva z r.1830

                                                     Sinaj Hejfeld 1760-1856



                                                     Rajzl Reiss 1821-1856



hroby rabína Izaka Breznitza s manželkou Bilou/Betty v seneckom židovskom cintoríne

                                                                                                                 jh       





2 komentáre:

  1. Dnes sme navštívili spomínaný cintorín a aj vďaka Vášmu blogu sme zistili zaujímavé informácie, ďakujeme! Dnes už má oplotenie s bránou a mnohé pomníky stoja - očividne dochádza k snahe o revitalizáciu. Cesta k nemu je tiež schodnejšia - je tam nasypaný štrk cez pole.

    OdpovedaťOdstrániť