RABÍNI Z MOJICH CIEST

MOJE CESTY A PÚTE  ZA  RABÍNMI

Dr. Jakob Cvi Steinherz

Začalo to na jar 2009, kedy sa naskytla príležitost dostať pri jednom pobyte v Maďarsku do Székesfehérváru s kamarátom, ktorý bol ochotný ma tam autom zaviesť, keďže sme neboli ďaleko. Tu som chcel nájsť na miestnom židovskom cintoríne hrob rabína  Jakoba Steinherza rodáka z mliečnanskej židovskej obce, konkrétne z Veľkej Paky, ktorá pod ňu patrila. Mal som nádej,  že sa  náhrobku dozviem niečo, čo by mi pomohlo a posunulo v zisťovaní, bádaní ďalej. Naplnilo sa to, pri nájdení vysokej čiernej macevy, kde som sa dočítal....Tu odpočíva....gaon.. Jakob Cvi Steinherz.... ,,

Cez 30 rokov nesebeckou skromnosťou a plamennou horlivosťou učil svojich zverencov bázni Božej.” Študoval v Budapešti. Hlavným rabínom sa tu stáva v r.1888.Zaslúžil sa o obnovenie ješivy. Pôsobil pred tým v Nagyatáde. Zomrel v roku 1921. Myslím, že málokto vie, aj vo Veľkej Pake, že je tu tento rodák. 

Bol január 2010 a ja som sa dostal pracovne do Prešova. Prebehlo mi mysľou, že by to mohla byť dobrá príležitosť, overiť si, či tu nájdem miesto posledného odpočinku jedného z niekdajších mliečnanských  rabínov Bernata Fischera(Noach Baruch)

a tak by som  posunul moje bádanie a skúmanie dejín mliečnansko-šamorínskeho židovstva o niečo ďalej. Ešte som nepoznal Prešov, tak som sa najprv ľudí popýtal na židovskú štvrť o ktorej som vedel, dočítal sa, kde som potom našiel peknú zachovanú synagógu  a neskôr aj funkčnú Židovskú náboženskú  obec . Na obci som sa stretol s milými zamestnancami, ktorým som vysvetlil čo hľadám, ale nevedeli presne, či takýto rabín je na ich v tomto prípade ortodoxnom cintoríne pochovaný. Pozreli do zoznamu pochovaných našli nejakých  Fischerových.  Nedalo mi a napriek snehu, som ich poprosil, či by mi zapožičali kľuč, aby som si obzrel toto miesto. Kľúč mi zapožičali a neskôr mi ho dovolili aj rozmnožiť, aby som sa tam mohol  dostať kedy potrebujem. Bola dosť pekná nádielka snehu, no napriek tomu som sa prebrodil plný očakávania cintorínom, až som nie za dlho prišiel k časti, dala by sa nazvať rabínskym okrskom, kde som objavil macevu s menom David Fischer, ktorý bol synom hľadaného rabína Fischera a zomrel v 19.roku života. Viedlo ma to k ďalej tomu, že v blízkosti by mohol  byť pochovaný aj jeho otec. A skutočne, len kúsok pred týmto hrobom som našiel vyšší náhrobok s nápisom:...gaon, cadik... Noach  Baruch, bez priezviska.Pre túto príčinu mi o ňom nevedeli ani na obci presne povedať, lebo bol aj tam označený len krstným menom.  V bohatom texte náhrobku sa dá čítať, že Noach Baruch, syn gaona piešťanského rabína Davida Mošeho pôsobil v obciach Milchdorf (Mliečno) , Belényeš(Rumunsko), Piešťany a nakoniec 18 rokov v Eperješi(Prešove) do svojej smrti v mesiaci tamuz r. 1919, takže od r.1901. 

Veľmi ma to potešilo, že tak ľahko som prišiel k tomuto miestu a potvrdil si na základe textu niektoré informácie. A že tam bolo konkrétne spomínané aj Mliečno...    Potom na jar, som sa pustil do vyfarbovania, obnovovania  textu náhrobku, aby bol lepšie čitateľný a nech je to i na rabínovu pamiatku. To isté som spravil aj na maceve jeho syna Davida. Pokiaľ viem, pri návšteve Prešova sa prejdem aj na   tento cintorín a mám v ,,merku“ aj starostlivosť o tento hrob. Ktovie či by sa niekde našli nejakí príbuzní, sem som sa ešte nedostal. Z obce mi neskôr z archívu Židovského múzea zapožičali     fotografiu rabína Fischera. Túto som si mohol naskenovať k použitiu, aj toto ma potešilo, mohol som aj vidieť tvár človeka po ktorom som pátral. O tri roky po tomto objave mi na prešovskej obci, pracovníčky múzea povedali, že nedávno tu boli istí príbuzní rabína Fischera a darovali im môj leták o ňom, ktorému sa vraj veľmi potešili, kontakt si žiaľ nevyžiadali. Možno len očakávať, že by sa mohli ohlásiť na emailovú adresu, ktorá tam je. 

     

Popri tomto som sa dostal v inom voľnom čase aj do Bardejova, kde som sa v približnom čase(február) pustil do hľadania hrobu Jakoba Feigenbauma, síce nie rabína, ale otca Abraháma Feigenbauma, Žida z našej dediny Gutor-Hamuliakovo, ktorý sa k nám v r. 1869 priženil práve odtiaľto. Matka Sara Frumet je pochovaná už v Mliečne, ktorú tu ako vdovu v starobe dochovali, ale keďže aj tejto rodine som sa genealogicky venoval, zaujímalo ma, či by sa dal nájsť aj tento hrob na tomto cintoríne a tak by sa mozaika doplnila. Navštívil som v Prešove aj archív a našiel aj tam toto meno s údajmi. Dostal som sa teda po telefonáte s pánom Bogoľom, správcom a opatrovníkom tohto pekného židovského cintorína aj sem. Bol aj s manželkou veľmi milý a ochotný, trochu sa čudoval ako zdraví človek, že sa púšťam do tohto práve keď je kopec snehu, ale nechal som to bokom a začal som hľadať. Zaujímavé, že znova nie po dlhom čase, som našiel vyššiu macevu,

trochu sčernelú,ošumelú časom, kde som našiel okrem iného: Jakob Jicchak Feigenbaum,syn Rebeky, zomrel  v mesiaci adar rišon r.1889.

Pán Bogoľ ako znalý tohto miesta mi prezradil, že pri rekonštrukcii cintorína našli tento náhrobok  zapadnutý  v zemi a postavili ho do pôvodnej polohy aj s inými. Vďaka. Aj tu som hneď ako bolo teplejšie(apríl) prišiel po dohode so správcom a kameň očistil a vymaľoval, obnovil tiež bohatý text.  Foto som potom poslal príbuzenstvu v Izraeli a v Prahe, potešili sa.

Svoj častejší, či dlhší pobyt na východe som vo voľnom čase mimo iného ďalej využil na ,,akciu“ pátranie po rabínoch. Nasmeroval som to tentokrát za hranice, no nie ďaleko od Prešova, do Miškolca v Maďarsku. Tu by mal byť pochovaný rabín Samuel Austerlitz(1871-1939),

ktorý pôsobil v Šamoríne v čase stavania tamojšej synagogy(1912)a v r.1914 odišiel  odtiaľ  na pozvanie miškolcskej obce za  hlavného rabína a hlavu Ješivy v tomto meste. Mesto urobilo na mňa dobrý dojem. Pustil som sa do hľadania, podľa toho, ako som sa informoval, avašského židovského cintorína. Chvíľu som sa poprechádzal, ale potom znova nie až tak za dlho som objavil toto miesto a zazvonil správcovi pri bráne cintorína. Vysvetlil som mu čo hľadám, hľadal som a celkom rýchlo našiel hrob z bieleho mramoru. Chcel som fotiť, ale to mi nechcel správca dovoliť, až keď zavolal predstavenému obce Petrovi  Szlukovinyimu, rabínskemu asesorovi, ktorého som nejaký čas  pred tým kontaktoval cez e-mail...a ten povolil. Tak som si pofotil zo všetkých strán. I tu som sa dočítal v bohatom texte....Tu odpočíva...gaon,cadik Šmuel ben Simon Austerlitz,....zať  gaona, cadika Moše Arje Rotha, rabína v Pápe(mimochodom on pôsobil predtým aj v Prešove)...zomrel na jeseň r.1939.

Mal šťastie, že ho židovská tragédia druhej svetovej  vojny mohla minúť. Jeho príbuzenstvo neobišla. V tomto meste je zachovaná tiež veľmi pekná synagoga aj so zachovaným interiérom. Podľa jej vzoru postavili synagogu v Ružomberku. Toto bolo v marci r.2010, odvtedy som sa sem ešte prišiel raz pozrieť v letnejšom čase v juni 2011. 

Ďalším zahraničným miestom  hľadania s využitím môjho pobytu na východe bolo znova Maďarsko, Sátoraljaújhely, v máji 2012. Tiež nie ďaleko od Prešova, Košíc.  V tomto mestečku pôsobil do holokaustu rabín Samuel Roth,

1883-1944 s rodinným prepojením na Šamorín. Stretol som sa tu s predstaveným tunajšej židovskej komunity a pátral som, či by som sa o ňom od neho nedozvedel viac. On o ňom vedel z počutia, ale nič konkrétne. Využil som moju návštevu tu, aby som si prezrel aj tunajší židovský cintorín i keď nie s nejakým konkrétnym miestom hľadania. Je tu síce pochovaný rabín Jeremia ben Benjamin Löw*1811 Kolín- 1874, ktorý pôsobil v Zlatých Klasoch a nakoniec zakotvil ako rabín tu , ale sa mi zdá, že vtedy som to ešte nevedel.Neskôr som z tohto dôvodu navštívil toto miesto znova.

V Šamorínskych novinách z februára r. 1929 je správa, že za tuhej zimy previezli telesné pozostatky pani  Lei Roth, matky  Samuela Rotha, rabína  Sátoraljaújhely, na nie malé náklady príbuzných, do židovského cintorína v Mliečne k pochovaniu na jej posledné prianie, ktoré deti s ochotou naplnili, k svojmu manželovi...Pani Róthová po smrti svojho manžela v r. 1924  odišla pod ochranu a doopatrovanie k svojmu synovi rabínovi. Viac som sa dozvedel o rabínovi Rothovi od jeho netere, spisovateľky a šamorínskej rodáčky profesorky Livia Bitton-Jackson(Elli Friedman), pri príležitosti prezentácie svojej knihy preloženej do slovenčiny Mosty nádeje. Spomínala, že v Osvienčime sa stretla s ľuďmi pochádzajúcimi zo Sátoraljaújhely, ktorí sa vyjadrovali o rabínovi Rothovi veľmi úctivo a pochvalne. Žil v bezdetnom manželstve a s manželkou Reginou r.Fogel*1882-1944,zahynuli v koncentračnom tábore.

 Aj keď nasledujúci rabín, ktorého hrob som našiel  nepôsobil v Mliečne či Šamoríne, ale v susednej židovskej obci Zlaté Klasy(Gross Magendorf,Nagy Magyar), tým že je pochovaný v Košiciach, pozrel som sa aj za ním. Volal sa Saul Brach ben Eliezer.

 Nitriansky rodák(1865), význačný vo svete ortodoxie je pochovaný v ortodoxnej časti veľkého židovského cintorína v Košiciach, meste, kde bolo jeho posledné pôsobisko. Je pochovaný ako významný rabín-učenec v domčeku zvanom ohel aj so svojou manželskou Rebekou. Na maceve

má spomenuté aj, že pôsobil v Magendorfe(Gross Magendorf/Zlaté Klasy)v Karoly (Cluj,Rumunsko) a v Košiciach. Zomrel tiež nie dlho pred hrôzami II.svetovej vojny v r.1940

                                                                ohel rabína Bracha

Moše Löwinger

V máji 2013 som sa rozhodol podniknúť  cestu do maďarského mesta Vác, napriek tomu, že spiatočný lístok na vlak stál 19,- EU a do Budapešti ktorá je ďalej,stojí 16,-EU. Do tohto mesta na jeho dva židovské cintoríny som sa vydal hľadať  hrob  Mosesa Löwingera, rabína, ktorý okrem Zlatých Klasov, pôsobil jedno obdobie aj v Mliečne a neskôr bol spoluzakladateľ  ortodoxnej židovskej obce vo Váci. Dostal som sa teda do Vácu a po nie dlhom čase, som našiel prvý cintorín, starší, pekne upravený, kde som sa pustil do hľadania, ale nie a nie nájsť.  Na internete som čítal, že by mal byť   pochovaný tam, kde je aj rabín Silberstein. Popýtal som sa kadiaľ ísť na druhý, novší cintorín vydal som sa hľadať.  Našiel som aj tento, vchod bol ukrytý  vo dvore obytného domu správcu cintorína, no dostal som sa  dnu a pýtal sa či náhodou nevie, či tu je pochovaný rabín Löwinger. Ukázal mi, že tu je pochovaný známy rabín Jesaja Silberstein v oheli a že Löwinger bude asi niekde za ním. No ako som hľadal, tak som hľadal, ale nenašiel som. Manželka správcu mi požičala aj zoznam pochovaných, ale nič. Prešiel som cintorín ešte raz, ale nenašiel som.  Niečo ma ťahalo pozrieť ešte raz ten prvý cintorín, tak som sa s vďačnosťou rozlúčil vrátil sa späť ,teraz som tam našiel aj predsedu tejto ŽON, pána Turaiho tak som mu vysvetlil dôvod mojej návštevy a on ma znova len zaviedol tam, kde som už bol, k rabínskym hrobom, kde som pred tým nič nenašiel. No ako som sa tak lepšie zapozeral na text jedného z týchto hrobov, zbadal som meno Moše Komorn a sedel aj mesiac a rok, ktorý som vedel. 

A tu to bolo. Problém bol v tom, že tu nebolo vypísané priezvisko a preto som to prehliadol. Takže Moše Komorn, Mojžiš z Komárna. Toto znova len sedí, lebo bol rodák z Komárna. Do zbierky bol pridaný ďalší poznatok, ďalší rabín.  Pán Turai sa potešil, že čítam hebrejsky a nechal si ešte preložiť základné údaje okolitých rabínskych hrobov a poznačil si ich, aby si pamätal, ktorý rabín leží pod ktorým náhrobkom. Odchádzal som potešený, že moja cesta sem nebola márna.  Ucelil som si aj ďalšie zdroje k životopisu tohto rabína a vyzerá to bohatšie.  

Arje Leibisch Lichtig

Keďže som celkom rád spoznával pre mňa nový a pekný východ, pri mojej jednej turistike po vidieku som sa dostal do dedinky Bystré. Vedel som, že aj tu by mal byť židovský cintorín, ktorý som aj našiel. Je možné si ho všimnúť z cesty, ulice, ale je obkolesený záhradami a dnu sa dnes dá vojsť len cez súkromný pozemok a záhradu pána Mižíka, našťastie správcu tohto cintorína. Celkom ochotne ma zaviedol na cintorín a ja som si ho poprezeral. Nie je veľký s vyše stopäťdesiat hrobmi.  Spýtal som sa, či jestvuje spísaný zoznam hrobov, vravel že nie. Tak som sa ponúkol, že urobím zmapovanie cintorína, čomu sa potešil. Potom som teda na budúce prišiel znova a ešte niekoľko krát. Urobil so zmapovanie, sčítanie hrobov a popri ostatnom som tu našiel aj rabínsky hrob Dr. Arje Leibisch Lichtiga.

Na jeho maceve je veľa údajov, ktoré dobre prezrádzajú význam tejto osobnosti. Spomína sa tam, že sa narodil v r.1873 a že od roku 1906 pôsobil ako rabín, učiteľ  v Hamburgu na ješive do svojej smrti v r.1937.

V dostupných zdrojoch som sa dozvedel, že si žiadal byť pochovaný doma na Slovensku, čo mu naplnili a je pochovaný v blízkosti svojho otca Jicchaka. V zdrojoch sa ale neuvádza miesto jeho posledného odpočinku, spomína sa neurčito niekde v,, Uhorsku“...   takže sa o ňom ani poriadne nevie, takže týmto na tento fakt môžeme upozorniť. No ani obyvatelia Bystrého netušia akú osobnosť majú pochovanú na svojom zabudnutom židovskom cintoríne. Aj tu som náhrobný text vo voľnom čase obnovil, vyfarbil pre lepšiu čitateľnosť i pamiatku. 

Je zaujímavé, či pozoruhodné, ako zdarne som sa dostal k výsledkom neraz aj nečakaným v týchto mojich rôznych pátraniach. Pri jednom z ďalších pátraní, preskúmavaní toho, čo by som sa ešte mohol dozvedieť  k rodine posledného šamorínskeho rabína Abrahama Jakoba Singera(1888-1944)

a k čomu som sa nestihol dostať v rozhovoroch s  jeho synom, k tomu ma priviedlo lepšie obhliadnutie bratislavského ortodoxného cintorína. Syn rabína Singera, Ing.  Alexander Singer(1916-2013)

ktorý zomrel tento rok vo veku nedožitých 97 rokov a s ktorým sme veľa hovorili k týmto témam, mi spomínal,  že jeho rodina má široké rabínske korene. No keď som sa na to pozrel bližšie, netušil som, že až také. Okrem toho, že zo strany jeho matky, teda manželky rabína Singera Malky r. Grünburgovej(1889-1944)  bol otec i brat rabínom a potom aj synovec, zo strany  rabína Singera  boli rabínmi jeho otec Jisrael,(1859-1917) v Bratislave,
 

               hrob Jisraela Singera v Bratislave

starý otec po ktorom zdedil celé meno Abraham Jakob Koppel Singer (zomr.1866,rabín v Lučenci) 

           hrob rabína Singera st. v Lučenci

 a prastarý otec Ašer Singer(1770-1864),  rabín v Pakši.  Po matke rabína Singera Rajzl,
 

                      hrob Rajzl Singer v Bratislave

sa to rozširuje ešte viac.  Jej otec , teda jeho starý otec  Šmuel Ehrentreu(1809-1892) bol učenec a rabín v Bratislave.  Rajzelina matka, teda stará matka rabína Singera sa volala Ševa Ehrentreu, rodená Sofer(1815-1880).

 Títo  Soferovci boli významným rodom v bratislavskom židovstve, ale treba podotknúť, že je to iná línia rodu ako Chatam Sofer, ktorý pochádzal z Frankfurktu n. Mohanom.  Otec Ševy, praprastarý otec rabína Singera Mordechaj Efrajim Fišl Sofer(1785-1843), bol ako bolo kedysi uvedené aj na jeho maceve,... spravodlivý  a bezúhonný muž, veľký a vznešený učenec, náš veľký učiteľ... Jeho traja synovia, teda praujcovia rabína Singera a súrodenci Ševy, boli všetci známymi učencami a rabínmi na rôznych miestach Uhorska. Najstarší z nich, ku ktorému som sa dostal skutočne neočakávane pri mojej návšteve cintorína v Pečovskej Novej Vsi, Naftali Sofer/Mata Naftali(1811/9-1899)

bol posledným rabínom v tejto obci. V histórii o Sabinovskej židovskej obci je stroho spomínaný, ale nič viac a preto mi nenapadalo, že by mohlo ísť o príbuzného rabína Singera. Ale tu pri uzretí skromnej macevy  čítam: Naftali Sofer, syn Mordechaja Fišla a Lei z Presburgu. A bolo to jasné. Má čerstvo obnovený ohel, teda domček v ktorom je dôstojne ukrytý jeho hrob. 

Oheli sa stavajú významným rabínom, najmä chasidským.  Jeho mladší brat, ďalší praujec rabína Singera bol Chajim Sofer/ Mancha Chajim(1821-1886), ktorý pôsobil tiež ako rabín a významný ortodoxný učenec na viacerých miestach, naposledy v Budapešti. Odtiaľ si žiadal byť po smrti pochovaný v rodisku, teda v Bratislave, čo mu splnili. Na jeho honosnom  náhrobku s veľmi bohatým textom, ešte aj na zadnej strane možno čítať: Chajim Sofer, syn Mordechaja Fišla a Lei....rabín Szentpéteri,Mukačeve a v Budapešti.

Nie ďaleko od neho je pochovaná aj jeho manželka Brindl r. Deutsch. Tretím z bratov- rabínov známych v ortodoxnom židovstve bol Eliezer Zussman Sofer/ Baal Jalkut Eliezer(1828-1902) rabín v Pakši.

                                                   

 Aj jeho všetci synovia boli rabínmi(Jisrael Mordechaj Efrajim Sofer, Jehuda Sofer na koniec v Arade,Simon Sofer nakoniec v Pakši, Josef Jehuda Leib v Dratške, Šmuel Benjamin Sofer  tiež v Dratške, Moše Schreiber Sofer). Potomkovia predošlých rabínov, zväčša pokračovali v rabínskej tradícii predkov.

Týmto sa doplnilo v celku dosť informácií a vznikol ucelenejší obraz k tejto rodine. Otec týchto súrodencov Ševy, Naftaliho,Chajima a Eliezera, spomínaný Mordechaj Efrajim Fišl Sofer,  bol pochovaný ešte na starom zrušenom cintoríne pri tuneli, ich matka Lea aj s jednou z dcér, ich sestrou Malkou ,vydatou Mayer, sú pochované už na novom ortodoxnom cintoríne(fungujúcom od r.1846) vedľa seba. V nie dávno vydanej knihe Epitafy starého cintorína, v ktorej je reč o odstránenom starom bratislavskom židovskom cintoríne sa na strane 138 nachádza opis z macevy práve Mordechaja Efrajima Fišla Sofera, čo je veľmi cenné, keďže náhrobok už neexistuje. Na strane 87 je dokonca opis už tiež nejestvujúceho náhrobku jeho matky Chavele Rivky, ktorá zomrela v júni 1819.
 

  

                                                                                                          jh