NAFTALI BEIN -LEMEŠANY- ŽIDOVSTVO SLOVENSKA -RABÍNI

          NAFTALI-NATAN KOHEN BEIN

                          

http://rabini-rabbik-rabbis.blogspot.sk/2016/01/naftali-natan-kohen-bein-1825-1905.html

DAVID LEWIN -ILAVA ŽIDOVSTVO SLOVENSKA-RABÍNI

                                     RABÍNI SLOVENSKA-



DAVID LEWIN-ILAVA

 

http://rabini-rabbik-rabbis.blogspot.sk/2016/07/david-lewin-1838-1908-ilava.html

ŠLOMO GANZFIED -BREZOVICA- ŽIDOVSTVO SLOVENSKA - RABÍNI

http://rabini-rabbik-rabbis.blogspot.sk/2016/07/slomo-ganzfied-1804-1886-brezovica.html

30. rokov v dejnách Židovskej obce mliečnansko-šamorínskej a ich cintorínov 1994-2024

30. rokov v dejnách Židovskej obce mliečňansko-šamorínskej

 a ich cintorínov    1994-2024

Je to už tridsať rokov práce na zostavovaní dejín mliečnansko-šamorínskeho a okolitého židovstva so zameraním najmä na spracovanie kamenného materiálu ako archívu Židovského cintorína v Mliečne s použitím všetkých ostatných možných dostupných pomôcok, archívov, literatúry, osobných výpovedí ľudí, ktorí mali čo povedať k tejto téme. 

                                                                           jh

pokr.  . 

RÉCA/RÉTE Židovský cintorín

                                  RÉCA/RÉTE

                                       Židovský cintorín

V nedeľu 13.júla sa mi naskytla možnosť navštíviť obec Réca v susedstve mesta Senec. Išiel som tam s cieľom pozrieť sa na tunajší Židovský cintorín i obzrieť si dedinu. Väčšinovo pozostáva z maďarsky hovoriaceho obyvateľstva reformovaného-kalvínskeho a katolíckeho vyznania. Do II. svetovej vojny tu bola aj židovská komunita s vtedy okolo dvestoročnou históriou. Neskôr sa židovský ruch presťahoval do Senca, no tu židia stále žili. Pôsobil tu jeden z najvýznamnejších uhorských rabínov Juda Aszud (1796-1866), ktorý bol neskôr v Senici a nakoniec v Dunajskej Strede. Podľa dostupných matrík tu od päťdesiatych rokov,ale už vlastne od tridsiatych(okolo r.1833), vykonával úlohu rabína Emanuel Schön(1802/4 -1880), neskôr jeho zať Izak Breznitz(*1858 -1919). 

                                                hrob rabína Emanuela Schöna

Po vystúpení z vlaku som striehol na niekoho, koho by som sa mohol spýtať na smer, ktorým sa vydať na cintorín, bolo poludnie, ulice boli prázdne, asi všetci boli pri obedných stoloch. No zrazu vyšla z brány jedna pani, ktorej som sa spýtal, kadiaľ ísť. Hneď mi vysvetlila smer, ale ma upozorňovala aj niekoľko krát, že budem určite sklamaný zo stavu v akom cintorín nájdem a že sa za to hanbí. Ešte mi spomenula tunajšieho rodáka Tibora Huszára známeho fotografa, jeho príhodu v Amerike, keď pri fotení ,,naďabil“ na Žida s ktorým keď sa potom dal do reči, zistil, že je rodák z Réce.

Cintorín je ako veľa starých cintorínov  za dedinou hlboko v obilnom poli. Našťastie už bolo zožaté, lebo žiadna prístupová cesta tam nevedie. Niekde v strede  poľa bola z diaľky viditeľná oáza so stromovým porastom.  Keď som prišiel na miesto hneď som videl, že sa oň nik nestará. Sprvu som si myslel, že tu ostalo len niekoľko náhrobkov, ale po preskúmaní celého miesta som videl množstvo popadaných, či zvalených kameňov. Stojí len málo maciev. Keď som si predstavil, ako by to vyzeralo, keby všetky stáli, bol by to iste spokojnejší a pôsobivejší pohľad. Je trochu zarastený krovím. Ohradenie nemá, vidieť len pozostatky z niekdajšieho tehlového oplotenia. Je tu časť, ktorá je viditeľne zo začiatkov založenia a existuje ešte niekoľko pieskovcových náhrobkov  z prvej polovice 19.st. Mali by tu byť aj staršie, len aj z nich je veľa zvalených či rozbitých. Ostatný materiál je bežný ako aj inde, náhrobky z predvojnového obdobia sú zväčša mramorové, žulové.Začal som fotiť, ale pred tým som ešte veľa náhrobkov musel očistiť, niektoré, ktoré som zvládol postaviť,  aby bolo vidieť text. Mnoho je poválaných, ale aj porozbíjaných. Bol by to pekný pohľad na cintorín, keby stáli. Iste by stálo za to, ho dať do poriadku. Je to tiež ako aj inde, už jediná pamiatka na to, že aj tu žili Židia. Je to výzva.

                                                          maceva z r.1830

                                                     Sinaj Hejfeld 1760-1856

                                                     Rajzl Reiss 1821-1856

hroby rabína Izaka Breznitza s manželkou Bilou/Betty v seneckom židovskom cintoríne

                                                                                                                 jh       

POTOMKOVIA ABRAHAMA FEIGENBAUMA NA CINTORÍNE V MLIEČNE

POTOMKOVIA  ABRAHAMA  FEIGENBAUMA

                  NA CINTORÍNE V MLIEČNE

V piatok poobede 20.júna 2014 navštívila hroby svojich predkov rodina pani Mirjam Jarney, akademickej maliarky z USA.  Ona je pravnučkou Abrahama Feigenbauma (1843-1913) a Genendel/Netty rodenej Blau(1851-1914) z niekdajšieho Gutoru/Hamuliakova a vnučkou ich dcéry Matildy vydatej Reich(1887-1944), žijúcej potom do holokaustu v Šúrovciach. So záujmom sa pani Mirjam s manželom, dcérou, zaťom a vnučkou pristavili pri každom z viacerých hrobov  svojho príbuzenstva. Potvrdili si, že najmladšia z tejto ,,výpravy“ za predkami Sofi/Genendel, je v poradí už štvrtou Genendel v rodine.  Najstaršie hroby patria najvzdialenejším predkom. Pra pra pra stará matka pani Mirjam,  Rachel Sara/Rosalia Kraus(1790-1876) pochádzala z Galanty a zomrela doopatrená rodinou v Gutore 85 ročná.

                                       

                    pri jednej z najstarších z rodiny Rosalie Kraus

 Iný vysokoveký predok bol Juda Blau(1775-1877), ktorý zomrel rovnako doopatrený potomstvom v Gutore vo veľmi vysokom veku 102 rokov. Pra pra starí rodičia Blauovci, Gabriel(1817-1879) a Malka/Amalie(1817-1897)sú pochovaní vedľa seba, podobne v blízkosti aj prastarí rodičia Feigenbaumovci.

                                    

                                         pri hrobe Malky Blau

                                     

                        pri prastarích rodičoch Feigenbaumovcoch

Pra pra stará matka Sara Frumet Feigenbaum(1817-1898)bola v Gutore len ďalšou starou osobou doopatrenou touto rodinou, ktorá pochádzala, tak ako aj jej syn Abraham až z ďalekého Bardejova.

                                    

                                 pri hrobe Sary Frumet Feigenbaum

Rodina Jarney sa potom večer v Hamuliakove zúčastnila spomienky na 70.-te výročie deportácií a šoa. Pre cintorín v Mliečne i dedinu Hamuliakovo to bolo poctou privítať týchto vzácnych hostí.

                               

                             v Hamuliakove pred niekdajším domom

                                             Feigenbaumovcov

                                                                                                  jh    


http://betkvarotjudaica.blogspot.sk/2016/08/feigenbaum-ovci-na-navsteve-v-gutore.html