JICCHAK CVI IGNAC STERN
posledný šamorínsky šochet/šachter
a chazan-kantor
Narodil sa mestečku Berettyoujfalu, na východe Maďarska, 10.apríla 1871 rodičom Abrahamovi Sternovi a Rebeke Regi Valner. Vieme o jeho súrodencoch Hany, Samuelovi, Leopoldovi. Otec Abraham bol šochetom-šachterom najprv v miestnej obci a potom v Mezőkeresztes v Bošodsko-abovsko-zemplínskej župe, kde sa presťahovali. Manželka Cvia Cecilia rodená Moskovits(1872-1938)pochádzala z Nagyfentős /Finteușu Mare, maďarskej obce v rumuskom Sedmohradsku. V r. 1898 nachádzame manželov Ignaca a Ceciliu vo Felső Bodony (dnes Bodony) v novohradskej časti Maďarska, kde Ignac, kráča v otcových šľapajach ako šachter. Tu sa narodili deti Helén a Moses. Neskôr sa presťahujú do Šamorína, kde v tejto židovskej obci zastáva rovnakú úlohu šachtera a chazana-kantora, ktorú vykonáva až do zániku komunity v šoa- holokauste. Bývali v susedstve synagogy. Bol tak posledným v tejto funcii. V tomto čase to bolo popri rabínovi Hilelovi Weissovi a potom Abrahamovi Jakobovi Singerovi. Krátko pred vojnou v júni r.1938, mu na mŕtvicu zomiera manželka Celilia vo veku 66 rokov. Pochovaná nie je ale na blízkom cintoríne v Šamoríne, ale v Mliečne, neďaleko hrobu rabína Davida Kohena Bistricara a iných funkcionárov obce, čo by nasvädčovalo silnejšiemu ortodoxnému povedomiu rodiny, keďže iné väzby na tento cintorín nemali. Jej dôstojným zaopatrením, pohrebom i postavením macevy, sa jej dostalo toho, čo žiaľ nie zvyšku jej rodiny, ktorá z veľkej časti, vrátane manžela,bola kruto bezdôvodne zavraždená v Auschwitzi a nemá svoj hrob.
Dojemne opisuje nútený zánik šamorínskej komunity v čase deportácií aj v súvislosti s chazanom a šachterom Ignacom Sternom, spisovateľka a šamorínska rodáčka, profesorka Lívia Bitton Jackson, pôvodným menom Elli Friedman. Je mu venovaná jedna kapitola. V deň odvlečenia, ešte stihnú na rozlúčku navštíviť v Mliečne hroby starých rodičov Rothovcov. Po ceste prechádzajú popri synagoge, kde stretávajú do modlitby vhrúženého starca, chazana Sterna, otočeného k múru synagogy, akoby k múru nárekov. Ticho postoja a po chvíli, keď sa domodlí, zatvorí modlitebnú knižku, oprie sa tvárou o stenu a s tekajúcimi slzami ju pobozká.......ideme ďaleko, veľmi ďaleko, treba sa nám modliť, modlitbu na cestu...
Ignac Stern ako 73 ročný starý muž, končí svoj život s ostatnými súvercami v júni 1944 v Auschwitzi.
Z rodiny prežila dcéra Ráchel Blobstein, spisovateľka, autorka knihy Koniec cesty(Az út vége), ktorá opisuje šamorínske židovstvo do vojny.
